Každý už počul zaužívaný výraz „bezsenná noc„. Ľudová tvorivosť v pomenovaní javov a udalostí má v tomto jasno – noc bez snov nestojí za nič. Ovplyvňujú ale naozaj sny kvalitu spánku?
Je známe, že obyvateľstvo prežívalo sny počas spánku už v dávnej minulosti. Často sa stávalo, že sny boli podkladom pre rozhodovanie v politike alebo v spoločnosti, na základe rôznych vízií počas spánku. Prvé knihy, vrátane Biblie sú plné odkazov na božské vízie počas spánku. Sokrates, Platón, Aristoteles boli známy grécky filozofovia, ktorí vo svojich dielach spomínali sny a spánok.
SNY
Prvé dielo s názvom „O snoch“ napísané Aristotelesom v roku 350 BG, má vo svojom obsahu vetu „keď človek spí, v jeho vedomí je niečo, čo človeka dokáže upozorniť na to, že to čo vidí je len sen“. Oblasti spánku sa snažil venovať aj na vedeckej úrovni. Jeho teória bola, že spiaca osoba sa zo sna zobudí, keď skončí proces trávenia. Táto teória je v súčasnosti veľmi ľahko vyvrátiteľná, pretože snívanie nemá nič spoločné s trávením. Aj keď je táto teória nesprávna, podnietila vedeckú komunitu ku zavedeniu spánkovej vedy až do 20. storočia.
História spánku a snívania je celkom zaujímavá. Napríklad, španielsky filozof súfista Ibn Arabi napísal v 12. storočí, že začínajúci mystici majú schopnosť ovládať myšlienky v snoch. V niektorých obdobiach, napríklad v stredoveku boli sny spájané s čarodejníctvom a démonmi, o čo sa pričinil kresťanský filozof Tomáš Akvinský. Spánok a sny našli svoje pochopenie následne až v 17. storočí s príchodom osvietenstva.
Kniha interpretácie snov
Autorom tohto diela je Sigmunt Freud, ktorý sa v diele tvrdí, že naša myseľ je plná túžob a skrytých spomienok a sny ako také nemajú vplyv na predpovedanie budúcnosti, ale odrážajú psychologický stav snívajúceho.
Neskôr sa začali vykonávať rôzne výskumy spánku, vedci začali dokumentovať fyziológiu spánku, merať mozgové vlny a študovať súvis REM s fázami spánku. V súčasnosti sa výskumy vykonávajú meraním elektrickej aktivity mozgu.
Aj keď vedci nevedia, prečo a ako snívame, niektorí naznačujú, že snívaním môžeme stráviť každú noc približne dve hodiny. Najživšie sny sa prejavujú počas REM spánku, v iných častiach spánku sú sny menej živé. Zaujímavé môže byť, že výskum na cicavcoch a vtákoch preukázal, že dokážu vykazovať REM spánok. Na plazoch a iných chladnokrvných zvieratách REM spánok dokázať nevedia.
Vplyv snov na kvalitu spánku
Ak sa spiacej osobe sníva príliš skutočný sen, môže sa zobudiť a mať problém so zaspatím. Problémom so zaspávaním sa venoval doktor Andrew Wieil, ktorý vymyslel metódu, ktorá je založená na 4 sekundách nádychu, 7 sekúnd zadržať dych, 8 sekundové vydýchnutie ústam. Táto metóda má doviesť spiaceho k spomaleniu srdcového tepu a ukľudniť myseľ.
Vo všeobecnosti spánkový cyklus delíme na fázu REM a NREM. Rozdiel spočíva v tom, že REM zaberá 20-25% celovej doby spánku a je pre ňu charakteristický rýchly pohyb očí. NREM zaberá zvyšných 75-80% a dochádza v nej ku regenerácií tela.
Čo sa týka snov, tie sa odohrávajú predovšetkým vo fáze REM, sú dlhšie, živšie a môžu mať určitý dej. Človek sníva aj vo fáze NREM, avšak v tejto časti spánku sú sny kratšie, prípadne môže ísť len o krátky okamih.
Na kvalitu spánku sa najhoršie prejavujú tzv. nočné mory, alebo sny, v ktorých sa človek cíti ohrozený. Podľa prieskumu sa po nočnej more sa človek budí nevyspatý a unavený, bez ohľadu na to, či spánok trval odporúčaných 7,5 až osem hodín.
Existujú aj lucidné sny, ktoré predstavujú vedome snívanie, pri ktorom si človek uvedomuje, že sníva a môže sa do sna zapojiť.
Výskumy a štúdia snov by mohla mať v budúcnosti pozitívny efekt pri liečbe psychotických pacientov, prípadne pri dopadnutí páchateľa, pomocou rekonštrukcie tváre uloženej v zrakovej časti mozgu.
