Začneme trochu z histórie. Iba takto uvidíte, v akej materiálovo bohatej dobe vo svete matracov v súčasnosti žijeme. Takmer celú históriu ľudstvo spávalo na matracoch vyrobených z prírodných materiálov. Niet sa čomu čudovať, veď vtedy sme iné materiály ani nepoznali.

Prvé matraca v dávnych dobách neboli nič dômyselné. Ľudia nakopili lístie alebo seno a to bolo všetko. Až neskôr prišli s významným zlepšovákom, kedy začali seno či lístia tlačiť do rôznych vakov. Najskôr to boli kože a neskôr plátenné vaky. Treba však zdôrazniť, že potreba mäkučkého matraca nebola v minulosti taká výrazná ako dnes. Ľudia sa bez problémov vyspali aj na tvrdom povrchu – drevenej lavici a podobne. Pravda je, že toto sa dialo, keď priemerný vek človeka bol výrazne pod 40 rokov. Teda iba veľmi malá časť populácia sa dožila veku, kedy začali pociťovať rapídne zhoršovanie sa stavu tela z dôvodu veku.

Tradičným matracom v našich podmienkach bol tzv. strožliak. Išlo o plátenný vak naplnený slamou. Možno sa vám to nezdá veľmi príjemné riešenie. Opak však bol pravdou – takýto matrac bol pohodlný a voňavý. Každý rok sa v ňom menila slama.

Za veľkú revolúciu vo svete matracov môžeme považovať prvú konštrukciu pružinového matraca. Tento typ matraca prvý krát uzrel svetlo sveta okolo roku 1870. Matrace rovnakej konštrukcie si môžete kúpiť dodnes. Samozrejme v ďaleko lepšom prevedení. Určite vás prekvapí, že také taštičkové matrace, nie sú oveľa mladšie. Prvý taštičkový matrac (čo je typ pružinového) bol uvedený na trhu v roku 1900.

Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa objavili latexové matrace. Po druhej svetovej vojne sa začali presadzovať umelé peny.

Situácia v súčasnosti

Umelé peny

Najbežnejším materiálom používaným pri výrobe matracov je syntetická pena, teda pena, ktorá sa vyrába z neobnoviteľných surovín. Teda z ropy.

Najbežnejšou penou je polyuretánová pena. Z ropy sa získava uretán, ktorý sa upravuje do cyklickej podoby – polyuretánu. Najväčšou výhodou polyuretánu je nízka cena jeho výroby a fakt, že s týmto materiálom sa veľmi dobre pracuje. S polyuretánom sa stretnete v mnohých oblastiach života – napríklad v stavebníctve. Výsledná podoba polyuretánu sa dá pomerne ľahko ovplyvňovať rôznymi prídavkami a samotným výrobným procesom.

Polyuretánová pena sa v matracoch využíva v najrôznejších kvalitatívnych podobách. Hlavným indikátorom kvality tejto peny je jej hustota. Čím vyššia hustota, tým lepšie. Čím vyššia hustota, tým viacej materiálu bolo spotrebovaného na jej výrobu. Základné, teda tie najlacnejšie, majú hustotu cca 15 kilogramov na meter kubický. Tie najlepšie aj 35 kilogramov na meter kubický.

Polyuretánová pena nemá veľmi dobré vlastnosti – životnosť nie je najlepšia, pena nie je veľmi vzdušná (nízke hygienické parametre) a nemá ortopedické vlastnosti.

Polyuretánovú penu nájdete v penových matracoch, kde tvorí celý matrac. Bežná je aj tzv. sendvičových matracoch, kde je zlepených viacero druhov pien. Polyuretánovú penu často nájdete aj v pružinových matracoch, kde plnia funkciu kontaktnej vrstvy, keďže priamo na pružinovom jadre sa veľmi spať nedá. Ak je na pružinovom jadre nalepená klasická polyuretánová pena, je to znak nie veľmi vysokej kvalitity.

Vylepšené polyuretánové peny

Sem patrí napríklad studená pena či pamäťová pena. Druhov vylepšených pien je však omnoho viac. Všetky sú však založené na polyuretáne. Od bežných pien sa odlišujú tým, že počas výroby sa do nich pridávajú rôzne látky, ktoré ovplyvňujú výslednú podobu peny.

Výborným príkladom je pamäťová pena. Táto pena bola vyvinutá americkou vesmírnou agentúrou NASA už v 60-tych rokoch minulého storočia. NASA ju potrebovala do raketoplánov ako čalúnenie. Pre komerčné účely armáda uvoľnila tento materiál koncom 80-tych rokov minulého storočia. Trvalo však ďalších 10 rokov, dokým sa pena dostala do matracov. Spočiatku totiž bola jej výroba extrémne drahá. Až časom sa výrobcom podarilo výrobný proces vylepšiť natoľko, že výsledná cena peny bola prijateľná.

Kvalitné taštičkové matrace majú ako kontaktné vrstvy práve peny ako pamäťová pena či studená pena. Tieto peny sa používajú ako kontaktné vrstvy aj v sendvičových matracoch.

Pružinové matrace využívajú oceľové drôty, ktoré sa stáčajú do pružín. Rôzne matrace sa môžu líšiť kvalitou použitej ocele. Tie najlepšie pružinové matrace môžu mať oceľové drôty povrchovo ošetrené (napríklad meďou), aby sa zamedzilo korózii. Pri pružinových matracoch je totiž dôležité, aby nikdy počas používania nevŕzgali.

Ďalšie materiály

Pri výrobe matracov sa používa aj množstva ďalších materiálov, hoci v menšom zastúpení. V tomto článku spomenieme tie najdôsležitejšie.

V pružinových, ale aj sendvičových matracoch, sa zvykne používať kokosová doska. Vyrába sa z kokosových vlákien a jej úlohou je zvýšiť tvrdosť matraca, a to bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo vzdušnosť matraca. Kokosové vlákno má navyše prirodzené antimikrobiálne vlastnosti, čo opäť zvyšuje hygienický štandard matraca.

Špeciálnou kategóriou materiálov sú materiály, z ktorých sa vyrábajú poťahy matracov. Najbežnejšie matrace používajú poťahy vyrobené zo syntetických vlákien. Kvalitnejšie matrace sa snažia priniesť zákazníkovi prírodné vlákna, ktoré majú zväčša lepšie úžitkové vlastnosti. Mnohé prírodné vlákna majú prirodzené antimikrobiálne vlastnosti, čo je z pohľadu hygieny dôležité. Poťah matraca totiž tvorí prvú bariéru pred vstupom mikróbov do jadra matraca.